Ireland-Po stopách Leprikona

Už ubehlo 5 rokov od spoznania tak úžasnej a krásnej krajiny akou je Írsko.Ja som mala tú česť spoznať krásy Severnej časti tejto krajiny. Konkrétne som pochodila celé Severné pobrežie.Boli to tie najkrajšie chvíle v mojom živote a to aj preto,že som prvý krát letelaaaaaa :) a zbadala prvý krát v živote skutočnú zelenú trávu hahaha :D

 Zamilovala som sa do tejto úžasno-krásno-upršano-zelenej krajiny.

Hovorí sa, že všade dobre, doma najlepšie.Ja som toto príslovie trocha pozmenila. Všade dobre, tak načo doma. :D 

 Spoznala som tam veľmi srdečných a za každej situácie usmiatych ľudí čo je môjmu srdiečku a povahe veľmi blízke,čiže som sa cítila pokojná a spokojná .Mala som neskutočné silný pocit, že na niektorých miestach ktoré som tam navštívila už poznám a niekedy som tam bola.Určite viem, že v tomto živote som tam bola vtedy prvý krát ale kto vie či som nebola nejaká pastierka na tých krásnych zelených lúkách niekdy dávno pradávno.Zážitky ktoré som si odtiaľ priniesla domov spomínam skoro každodenne. Najmä ten kedy som prvý krát zbadala oceán a tú jeho na pohľad nekonečnosť. Vtedy moja puberťácka dušička, dajme tomu začala vnímať svet trocha inak. Nikdy dovtedy som nemala šancu vidieť akí sme my ľudia malinkí a všetko toto mi bolo podané ako na podnose ešte aj s prestieraním :) Jeden zo zážitkov mám však najradšej a to ten keď sme šli krajinou autom a vlastne sme nevedeli kam.Žiadnu z ciest sme nemali naplánovanú, jednoducho sme sa ráno zobudili, nasadli do auta a na križovatke odbočili na iný smer ako deň pred tým :) Takto tomu bolo aj v to krásne, napočudovanie slnečné ráno.

Cesta bola bežná ako každá doposiaľ, spev a hry striedané výskaním  od radosti na akú krásu to pozeráme až po "bééékanie" na ovce ležiace na ceste :D 

Doteraz neviem ako sa volalo to miesto kde sme prišli no z celej tejto cesty po Írsku bolo najkrajšie a pre mňa malo veľký význam.Vybrala som sa kopcom hore sprevádzaná pastierskym psom a stádom okoloidúcich oviec(ovce na lúkách a kopcoch boli bežné, skôr sme sa čudovali keď sme ovečky alebo kravy nevideli) Dostala som sa naozaj vysoko, cestou to už pár oviec vzdalo a ako som išla stále vyššie a vyššie ostala som iba ja a moje myšlienky. Po naozaj dlhej chvíli keď som si uvedomila že som na toto miesto neprišla sama,
obzrela som sa a naše auto bolo tak malé ako hlavička na špendlíku. Bol to neskutočný pocit šťastia a celkového pokoja že som sa rozhodla kráčať ešte vyššie a ďalej, aj keď som nevidela nikoho kto tam bol so mnou,vedela som že ma počkajú a nepôjdu preč bezo mňa keďže tam so mnou bola aj maminka :)))

Dostanem sa k podstate veci,napokon som dosiahla vrchol :D Vyšla som na kopec na ktorom ma čakal ten najkrajší pohľad aký mi bol zatiaľ možný vidieť. Predstavte si že vidíte kúsok svojej pozitívnej časti z budúcnosti alebo sa Vám splní Váš tajný sen.Čo sa stane ? Vyčarí sa Vám úsmev na tvári! Ja som nevidela žiadnu budúcnosť a v tej chvíli sa mi ani nesplnil tajný sen  no prežívala som dokonalú prítomnosť ktorá ma dostala až som sa od radosti rozplakala.

Doslovne som padla na zadok a asi dve hodiny som hľadela na oceán ako sa voda načahuje po lietajúcich čajkách,ako šumí keď sa približuje ku skale na ktorej vrchole som sedela ja-tak malá bodka v celom tomto metrixe . 

No v tej chvíli som sa práve ja-tá malá bodka cítila ak stvoriteľ sveta.Kto tvrdí že neexistuje dokonalosť nezažil asi správe chvíle v živote a nevidel tú krásu ktorá bola stvorená všade okolo nás.Už len s akou ľahkosťou rastie tráva a vôbec sa nenamáha zo žiadnou s týchto činností,  alebo hory ktoré sa na nás pozerajú od čias kedy sme sedeli ešte na strome a teraz nás tu majú ako veľkých mysliteľov.Všetko toto mi išlo hlavou na nejakej z Írskych skál bol to tak  krásny prítomný okamih ktorý sa mi premieta v hlave dookola a aj vždy bude :)